Prečerpávacia vodná elektráreň Málinec - Látky

Málinec - Látky

Prinášame Slovensku nový, ekologický zdroj elektriny – vodnú energiu, ktorá bude tichým, ale silným pomocníkom v energetickej budúcnosti krajiny.

O projekte

Projekt vyplýva z uznesenia vlády SR č. 799/2024 a zameriava sa na vytvorenie hydroenergetického potenciálu prepojením existujúcej vodárenskej nádrže Málinec s novou hornou nádržou pri Látkach. PVE Málinec - Látky bude slúžiť ako stabilizačný prvok elektrizačnej sústavy - v čase prebytku energie spotrebováva elektrinu na čerpanie vody do hornej nádrže, a v čase potreby vyrába elektrinu z naakumulovanej vody.

600 - 2400

Inštalovaný výkon v MW po etapách

2025 - 2035

Obdobie realizácie

~530 m

Výškový rozdiel medzi vodnými nádržami Málinec a Látky

1,8 mld.

Odhadované celkové náklady v EUR

600 - 2400

Inštalovaný výkon v MW po etapách

2025 - 2035

Obdobie realizácie

~530 m

Výškový rozdiel medzi VN Málinec Látkach

1,8 mld.

Odhadované celkové náklady v EUR

Štatistiky projektu

Prínosy projektu

Energetická bezpečnosť 

Stabilizácia energetickej siete s rýchlou reakčnou schopnosťou na zmeny v dopyte po elektrine.

Environmentálne prínosy

Hydroenergetický zdroj bez emisií skleníkových plynov, prispievajúci k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality.

Sociálno - ekonomické benefity

Pracovné miesta v znalostnej ekonomike a potenciál pre rozvoj infraštruktúry v regióne.

Strategické faktory 

Posilnenie domáceho energetického sektora a zníženie závislosti na importovaných zdrojoch.

Lokalita

Projekt rozširuje účel vodárenskej nádrže Málinec o energetické využitie v spojení s novou hornou nádržou.

Vodná nádrž Látky

Vodná nádrž Málinec

Plán realizácie

Projekt prebieha v troch etapách – štúdie a analýzy, projektová príprava a výstavba s uvedením do prevádzky v období 2030 až 2035.

2025

2025 - 2027

​Štúdie a analýzy

Štúdia realizovateľnosti

Dopadové analýzy

Technické posudky

2027 - 2030

Projektová príprava

Overenie stavebného zámeru

Technická dokumentácia

Výber dodávateľov

2030 - 2035

Výstavba a realizácia

Výstavba hornej nádrže

Modernizácia vodárenskej nádrže

Uvedenie do prevádzky

2035

Investícia a financovanie

Projekt PVE Málinec - Látky predstavuje strategickú investíciu do energetickej infraštruktúry Slovenska s dlhodobými ekonomickými prínosmi. Okrem priamych výnosov z predaja elektrickej energie a poskytovania podporných služieb pre elektrizačnú sústavu, projekt prinesie aj významné nepriame ekonomické benefity v podobe rozvoja regiónu, zvýšenia zamestnanosti a posilnenia energetickej bezpečnosti krajiny.

20+ rokov

Očakávaná návratnosť investície

100+ rokov

Predpokladaná životnosť

Vysoká

Návratnosť investície

Ako funguje
prečerpávacia vodná elektráreň?

Prečerpávacia vodná elektráreň využíva dve vodné nádrže – hornú a spodnú. V čase, keď je nadbytok elektrickej energie (napríklad v noci), sa voda čerpadlami cez privádzač prečerpáva zo spodnej nádrže do hornej nádrže. Keď je naopak zvýšený dopyt po elektrine, voda z hornej nádrže sa uvoľní späť do spodnej nádrže, pričom preteká cez turbínu, ktorá vyrába elektrickú energiu.

Horná vodná nádrž

Spodná vodná nádrž

Privádzač

Turbína

Najčastejšie otázky

Základným princípom fungovania vodných elektrární je využitie energie pohybujúcej sa vody, ktorá je privádzaná na turbínu. Pohyb vody (kinetická energia) vyvolá roztočenie turbíny (mechanická energia) spojenej s generátorom, v ktorom dochádza k premene mechanickej energie na elektrickú energiu. Elektrická energia sa potom odvádza do elektrickej siete, kde sa môže využiť na zásobovanie domácností a firiem.

Vodné elektrárne majú vysokú schopnosť rýchlej regulácie výroby elektriny. Pre porovnanie, regulácia výroby elektrickej energie vo vodných elektrárňach sa môže vykonať v priebehu niekoľkých minút, v jadrových elektrárňach môže trvať až niekoľko hodín. Táto schopnosť rýchlej regulácie výroby elektrickej energie je kľúčová pre udržanie stability energetickej siete. Keď sa napríklad v určitom okamihu spotreba elektriny zvýši (v dôsledku zvýšeného dopytu v priemysle alebo domácnostiach), vodné elektrárne môžu okamžite zvýšiť výrobu. Naopak, keď spotreba elektriny klesne, vodné elektrárne môžu výrobu rýchlo znížiť a zabrániť tak preťaženiu siete a obmedzeniu, či dokonca výpadku dodávok elektriny.

Porovnateľnú schopnosť rýchlej regulácie výroby elektrickej energie majú už len plynové elektrárne, ktorých prevádzka má však významný dopad na životné prostredie, a to vzhľadom na produkciu skleníkových plynov, čím prispievajú k urýchleniu globálneho otepľovania a klimatickej zmeny, ktorých dôsledky majú negatívny dopad na ekosystémy, biodiverzitu, poľnohospodárstvo, vodné zdroje, ľudské zdravie, ekonomiku a sociálnu stabilitu.

Svojou schopnosťou rýchlej reakcie na zmeny v dopyte po elektrike a to bez produkcie skleníkových plynov a iných škodlivých emisií počas svojej prevádzky majú vodné elektrárne nenahraditeľné miesto v energetickej sústave.

Jedinečným typom vodných elektrární sú prečerpávacie vodné elektrárne, ktoré navyše poskytujú možnosť uskladnenia elektrickej energie. Tieto vodné elektrárne využívajú pre svoju prevádzku aspoň dve vodné nádrže, ktoré sú umiestnené v rôznych výškových úrovniach (tzv. horná a dolná nádrž). Pohyb vody tečúcej cez turbíny prečerpávacej vodnej elektrárne z hornej nádrže do dolnej nádrže umožňuje výrobu elektrickej energie. Tieto turbíny však majú aj možnosť spätného chodu, kedy pracujú ako čerpadlá, ktoré umožňujú tok vody z dolnej nádrže do hornej nádrže. Voda vyčerpaná do hornej nádrže je uskladnená a pripravená na využitie v čase zvýšenej potreby dodávky elektriny do siete. Čerpanie vody z dolnej nádrže do hornej nádrže sa uskutočňuje počas nízkeho dopytu po elektrine, čím sa využíva prebytočná energia v sieti.

Prečerpávacie vodné elektrárne sú jediným typom elektrární, ktoré majú vysokú regulačnú schopnosť bez produkcie skleníkových plynov a zároveň schopnosť využitia prebytočnej energie v sieti čerpaním vody, čím umožňujú uskladnenie elektrickej energie na neskoršie použitie. Potreba prečerpávacích vodných elektrární sa stále zvyšuje v dôsledku rastúceho podielu obnoviteľných zdrojov energie, ako sú solárne a veterné elektrárne, ktoré sú závislé od počasia, čo znamená, že ich výroba nie je vždy stabilná ani predvídateľná. Takáto nepredvídateľnosť výroby elektrickej energie ohrozuje stabilitu elektrizačnej sústavy a dodávky elektrickej energie do firiem ako aj domácností.

  1. Dve nádrže:
    PVE má zvyčajne dve nádrže – jednu umiestnenú v hornej časti (vyvýšenú) a druhú v dolnej časti (nižšiu). Rozdiel medzi nimi vytvára potenciálnu energiu, ktorú je možné využiť na výrobu elektriny.

  2. Proces čerpania (veľká spotreba energie):
    Keď je v systéme nadbytok elektrickej energie (napríklad počas nocí, kedy je dopyt po elektrine nízky), elektrická energia je použitá na čerpanie vody z dolnej nádrže do hornej. Tento proces je podobný „načerpávaniu“ energie a skladovaniu vody do vyššej nádrže.

  3. Výroba elektriny (nárazový dopyt po energii):
    Keď je dopyt po elektrine vysoký (napríklad počas dňa alebo v čase špičky), voda z hornej nádrže je uvoľnená a kvôli gravitácii tečie späť do dolnej nádrže. Tento pohyb vody poháňa turbíny, ktoré generujú elektrickú energiu.

  4. Rýchla reakcia na dopyt:
    PVE dokáže veľmi rýchlo reagovať na zmeny v dopyte po energii, čo je veľmi výhodné pre stabilizáciu siete, keď dochádza k výkyvom v dodávkach energie z iných zdrojov (napr. z veterných alebo solárnych elektrární).

  • Flexibilita a rýchla reakcia: PVE môžu rýchlo upravovať výrobu elektriny podľa potreby, čo je dôležité pri zabezpečovaní stability elektrickej siete.

  • Energetické skladovanie: PVE fungujú ako forma „batérie“ na skladovanie energie. Môžu efektívne ukladať prebytočnú energiu počas obdobia nízkej spotreby a uvoľniť ju počas obdobia špičky.

  • Úspora a efektívnosť: Systémy PVE umožňujú využitie lacnej energie počas noci (keď je dopyt nízky) a generovanie elektriny počas dňa, keď je dopyt vyšší.

  • Znižovanie výkyvov v sieti: Pomáhajú stabilizovať sieť, najmä v kombinácii s obnoviteľnými zdrojmi energie (ako je solárna alebo veterná energia), ktoré môžu byť nestabilné a nepravidelné.

Dokumenty na stiahnutie

Zodpovednosť za projekt

Plánovanie

Projektový tím
a zodpovední odborníci

VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, štátny podnik (VV, š.p.), Experti z Výskumného ústavu vodného hospodárstva, STU v Bratislave, Univerzity Komenského a Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p..

Bezpečnosť

Environmentálne
a bezpečnostné aspekty

Projekt zahŕňa posúdenie vplyvov na životné prostredie a spĺňa najvyššie bezpečnostné štandardy I. kategórie vodných stavieb.

Komunita

Zapojenie verejnosti
a spätná väzba

Intenzívna komunikácia s verejnosťou cez rôzne komunikačné kanály s dôrazom na transparentnosť a spoluprácu.

Formulár bol úspešne odoslaný.

Ďakujeme, čoskoro sa vám ozveme.

Informácie o spracúvaní osobných údajov

Informácia pre dotknuté osoby o spracúvaní osobných údajov

podľa článku 13 a článku 14 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679  z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe
takýchto údajov, ktorým sa zrušuje Smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (ďalej len „Nariadenie“)

A. Prevádzkovateľ:

VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK, so sídlom Karloveská 2, P.O.BOX 45, 842 04 Bratislava, IČO: 00 156 752, email: info@vvb.sk

B. Zodpovedná osoba:

KRAJŇÁKOVÁ LEGAL s. r. o., so sídlom Hraničná 38, 821 05 Bratislava, IČO: 57 064 806,

JUDr. Karin Krajňáková, email: krajnakova.legal@gmail.com

Prevádzkovateľ si týmto dovoľuje v súlade s Nariadením oboznámiť fyzické osoby, ktorých osobné údaje spracúva (ďalej len „dotknuté osoby“) o podmienkach spracúvania osobných údajov, ako aj o právach dotknutých osôb. Osobné údaje dotknutých osôb sú uchovávané bezpečne, v súlade s vypracovanou dokumentáciou k ochrane osobných údajov a to len po dobu nevyhnutnú na splnenie účelu spracúvania. Prístup k osobným údajom majú výlučne oprávnené osoby poverené prevádzkovateľom, ktoré ich spracúvajú na základe pokynov prevádzkovateľa.

Účely spracúvania osobných údajov, právne základy ich spracúvania, kategórie spracúvaných osobných údajov, kategórie príjemcov osobných údajov, ako aj informácia o tom či prevádzkovateľ zamýšľa osobné údaje prenášať do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie obsahuje Prehľad operácií s osobnými údajmi dotknutých osôb, ktorý je prílohou tohto dokumentu (ďalej len „Príloha“). Doba uchovávania osobných údajov je stanovená s odkazom na platný Registratúrny poriadok prevádzkovateľa, prípadne je uvedená priamo v Prílohe.

C. Právny základ spracúvania osobných údajov

V prípade, ak je právnym základom súhlas: Dotknutá osoba má právo kedykoľvek odvolať svoj súhlas, najmä zaslaním žiadosti na e-mailovú adresu prevádzkovateľa: GDPR@vvb.sk alebo zaslaním písomnej žiadosti na adresu sídla Prevádzkovateľa: Karloveská 2, P.O.BOX 45, 842 04 Bratislava, alebo iným preukázateľným spôsobom. Odvolanie súhlasu nemá vplyv na zákonnosť spracúvania založeného na súhlase udelenom pred jeho odvolaním.

V prípade, ak je právnym základom zmluva: Poskytnutie osobných údajov je v tomto prípade zmluvnou požiadavkou. V prípade neposkytnutia osobných údajov môže byť uzatvorenie a plnenie zmluvného vzťahu nemožné.

V prípade, ak je právnym základom zákon: Poskytovanie osobných údajov je v tomto prípade zákonnou požiadavkou. Dotknutá osoba je povinná poskytnúť osobné údaje, pričom v prípade neposkytnutia takýchto údajov, nie je možné riadne plnenie povinností prevádzkovateľa vyplývajúcich z príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov.

V prípade, ak je právnym základom plnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi: Poskytovanie osobných údajov je v tomto prípade nevyhnutné na plnenie úloh verejného záujmu, ktorý je všeobecne prospešný. Právny základ je v tomto prípade stanovený v zákonnej úprave alebo v práve EÚ. V prípade neposkytnutia takýchto údajov nemôže prevádzkovateľ realizovať úlohy, ktoré mu boli vo verejnom záujme zverené.

V prípade, ak je právnym základom oprávnený záujem: V tomto prípade je poskytnutie osobných údajov nevyhnutné na dosiahnutie účelu, ktorý prevádzkovateľ sleduje.

D. Prenos osobných údajov 

Cezhraničný prenos osobných údajov dotknutých osôb do tretích krajín mimo Európskeho hospodárskeho priestoru (EÚ, Island, Nórsko a Lichtenštajnsko) Prevádzkovateľ nezamýšľa vykonávať.

V prípade prenosu osobných údajov dotknutých osôb do tretej krajiny (mimo EHP) alebo medzinárodnej organizácie sa Prevádzkovateľ zaväzuje dotknuté osoby vopred informovať o existencii alebo neexistencii rozhodnutia Európskej komisie o primeranosti. V prípade neexistencie rozhodnutia Európskej komisie o primeranosti Prevádzkovateľ uskutoční prenos osobných do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie len v prípade existencie primeraných záruk podľa článku 46 a 47 GDPR, alebo v prípade existencie výnimiek pre osobitné situácie podľa článku 49 GDPR. 

E. Práva dotknutých osôb

Dotknuté osoby majú pri spracúvaní osobných údajov podľa Nariadenia nasledujúce práva:

Právo na prístup: Dotknutá osoba má právo získať od prevádzkovateľa potvrdenie o tom, či sa spracúvajú jej osobné údaje a ak tomu tak je, má právo získať prístup k týmto osobným údajom. Dotknutá osoba má zároveň právo získať kópiu spracúvaných osobných údajov a dodatočné informácie vyplývajúce z článku 15 Nariadenia, ako napríklad: účely spracúvania, kategórie dotknutých osobných údajov, dobu uchovávania osobných údajov atď.

Právo na opravu: Je v záujme prevádzkovateľa spracúvať o dotknutej osobe len aktuálne osobné údaje a preto žiadame dotknuté osoby, aby aktívne využívali svoje právo na doplnenie neúplných osobných údajov a na opravu nesprávnych osobných údajov.

Právo na vymazanie: Dotknutá osoba má právo dosiahnuť, aby prevádzkovateľ bez zbytočného odkladu vymazal osobné údaje, ktoré sa jej týkajú, ak je splnený niektorý z dôvodov článku 17 Nariadenia a zároveň nie je daný dôvod odmietnutia žiadosti. Dôvodom výmazu môže byť napríklad, ak dotknutá osoba odvolá súhlas so spracúvaním, ak osobné údaje už nie sú potrebné na účely, na ktoré sa získavali alebo inak spracúvali, alebo ak dotknutá osoba namieta voči spracúvaniu a podobne.

Právo na obmedzenie spracúvania: Dotknutá osoba má právo dosiahnuť, aby prevádzkovateľ obmedzil spracúvanie osobných údajov, ak nastane niektorý z prípadov uvedených v článku 18 Nariadenia. K obmedzeniu dôjde napríklad, ak dotknutá osoba napadne správnosť osobných údajov (a to počas obdobia umožňujúceho prevádzkovateľovi overiť správnosť osobných údajov) alebo ak spracúvanie je protizákonné a dotknutá osoba namieta proti vymazaniu osobných údajov a žiada namiesto toho obmedzenie ich použitia.

Právo na prenosnosť údajov: Ak sa spracúvanie osobných údajov vykonáva automatizovanými prostriedkami a právnym základom spracúvania osobných údajov je súhlas dotknutej osoby alebo plnenie zmluvy, má dotknutá osoba právo získať osobné údaje, ktoré sa jej týkajú a ktoré poskytla prevádzkovateľovi, v štruktúrovanom, bežne používanom a strojovo čitateľnom formáte a má právo preniesť tieto údaje ďalšiemu prevádzkovateľovi. V prípade záujmu dotknutej osoby a pokiaľ to je technicky možné, prevádzkovateľ prenesie príslušné osobné údaje priamo k inému prevádzkovateľovi.

Právo namietať a automatizované individuálne rozhodovanie: Dotknutá osoba má právo kedykoľvek namietať z dôvodov týkajúcich sa jej konkrétnej situácie proti spracúvaniu osobných údajov, ktoré sa jej týka, ktoré je vykonávané na účely oprávnených záujmov, ktoré sleduje prevádzkovateľ, vrátane namietania proti na to nadväzujúcemu prípadnému profilovaniu. Prevádzkovateľ nesmie ďalej spracúvať osobné údaje, pokiaľ nepreukáže nevyhnutné oprávnené dôvody na spracúvanie, ktoré prevažujú nad záujmami, právami a slobodami dotknutej osoby, alebo dôvody na preukazovanie, uplatňovanie alebo obhajovanie právnych nárokov. Dotknutá osoba má právo na to, aby sa na ňu nevzťahovalo rozhodnutie prevádzkovateľa, ktoré je založené výlučne na automatizovanom spracúvaní, vrátane profilovania a ktoré má právne účinky, ktoré sa jej týkajú alebo ju podobne významne ovplyvňujú.

Právo podať sťažnosť: Dotknutá osoba je oprávnená podať sťažnosť dozornému orgánu. Pre územie Slovenskej republiky je dozorným orgánom Úrad na ochranu osobných údajov SR, sídlo: Hraničná 12, 820 07 Bratislava, Slovenská republika, web: www.dataprotection.gov.sk, e-mail: statny.dozor@pdp.gov.sk.

Vyššie uvedené práva môže Dotknutá osoba uplatniť môže zaslaním žiadosti na e-mailovú adresu prevádzkovateľa: GDPR@vvb.sk, zaslaním písomnej žiadosti na adresu sídla Prevádzkovateľa: Karloveská 2, P.O.BOX 45, 842 04 Bratislava, alebo osobne na adrese sídla Prevádzkovateľa.

V prípade pochybností Prevádzkovateľa o totožnosti Dotknutej osoby, je Prevádzkovateľ oprávnený požadovať poskytnutie dodatočných informácií na overenie totožnosti Dotknutej osoby a to aj formou osobného overenia totožnosti.

Prevádzkovateľ bez zbytočného odkladu poskytne dotknutej osobe informácie o opatreniach, ktoré sa prijali na základe žiadosti dotknutej osoby podľa tohto článku, najneskôr do jedného mesiaca od doručenia žiadosti. Uvedená lehota sa môže v prípade potreby predĺžiť o ďalšie dva mesiace. Prevádzkovateľ informuje o každom takomto predĺžení lehoty dotknutú osobu do jedného mesiaca od doručenia žiadosti spolu s dôvodmi zmeškania lehoty. Ak dotknutá osoba podala žiadosť elektronickými prostriedkami, informácie sa podľa možnosti poskytnú elektronickými prostriedkami, pokiaľ dotknutá osoba nepožiadala o iný spôsob.

Ak Prevádzkovateľ neprijme opatrenia na základe žiadosti dotknutej osoby, bezodkladne a najneskôr do jedného mesiaca od doručenia žiadosti informuje dotknutú osobu o dôvodoch nekonania a o možnosti podať sťažnosť dozornému orgánu a uplatniť súdny prostriedok nápravy.

Všetky opatrenia prijaté podľa článkov 15 až 22 a článku 34 GDPR sa v zásade poskytujú bezplatne.

Viac informácii nájdete na stránke VVB.SK